Michalovským učiteľom nechýba odvaha. Aj oni bojujú za lepšie školstvo

Ide im predovšetkým o systémové zmeny v školstve. Nie sú proti zriaďovateľom ani riaditeľom škôl.

Pripoj sa k nám na FaceBooku a buď vždy v obraze!

Michalovské Správy

Vyhlásenie michalovských učiteľov, zapojených do štrajku, zo stretnutia dňa 26. januára 2016:

My učitelia zo všetkých michalovských škôl, zapojených do štrajku, plne podporujeme Iniciatívu slovenských učiteľov.

Chápeme dôvody, pre ktoré sa ostatní učitelia v našom regióne nezapojili do štrajku, predovšetkým z obáv o stratu zamestnania. My však máme spoločný cieľ. Šťastné deti v dobre vybavenom školskom prostredí, spokojných motivovaných a motivujúcich učiteľov, ktorí budú vzorom pre naše deti. Ide nám predovšetkým o systémové zmeny v školstve. Nie sme proti našim zriaďovateľom ani riaditeľom našich škôl. Žiaden zo štrajkujúcich učiteľov nie je na kandidátnej listine politickej strany, nikto nás neovplyvňoval a naše stretnutie bolo apolitické.

Vyhlasujeme, že pokračujeme v neobmedzenom štrajku.

Kedy, keď nie teraz, kto, keď nie my?

Do štrajku sú zapojení učitelia z týchto škôl v Michalovciach:

Gymnázium Pavla Horova - 27 učiteľov

Stredná zdravotnícka škola - 47 učiteľov

ZŠ na ulici Okružnej - 16 učiteľov

ZŠ Pavla Horova - 46 učiteľov

ZŠ na ulici J. Švermu 18 učiteľov

MŠ na ulici Leningradskej ulici - 1 učiteľka

Mária Spišáková – učiteľka matematiky, fyziky, informatiky - Gymnázium P. Horova Michalovciach

Školstvo sa za 25 rokov nikde nepohlo a stále zotrvávame v tom istom. Najlepšie je sedieť doma za pecou a nadávať a nič preto neurobiť. Možnože moja finančná situácia nie je taká kritická, ako u niektorých mladých začínajúcich učiteľov, ale pýtam sa, prečo viacej ľudí, špeciálne mladých absolventov aj nášho gymnázia, prečo nejdú študovať pedagogické smery? Pretože by im to ich rodičia nedovolili. Povedia si za 500 eur sa rozčuľovať s cudzími deťmi nemá význam. Učiteľské povolanie stratilo na hodnote, berú nás ako len strážcov detí. To, že najlepší absolventi gymnázia nejdú za učiteľov je veľká škoda. Naši najlepší absolventi odchádzajú do Čiech, do Dánska a do Anglicka študovať. Nikto nemá chuť sa vrátiť späť. Nikto nemá chuť učiť tých druhých, ako by mohli napredovať, ako by mohli pomôcť našej krajine. Niekto si možno povie, že sú to zbytočné reči, ale to nie je tak. Každý si myslí, že učiť je ľahké. Ja osobne pracujem aj po šiestej večer, do dvanástej upravujem zadania svojím žiakom, musím každé jedno skontrolovať a to nie je rýchla práca. To isté robia matematikári, slovenčinári, to isté robia učitelia biológie, chémie. Musia sa pripraviť na vyučovanie a hodnotenie žiakov. To sú kopy hodín a naštudovanej psychológie, aby sme niekoho neurazili, aby sme žiakov povzbudili, aby sme ich motivovali, aby sa chceli učiť, aby išli s radosťou do školy. A žiaľ verejnosť si myslí, že mi pracujeme len pre peniaze.“

Mária Spišáková – učiteľka matematiky, fyziky, informatiky - Gymnázium P. Horova Michalovciach

„Školstvo sa za 25 rokov nikde nepohlo a stále zotrvávame v tom istom. Najlepšie je sedieť doma za pecou a nadávať a nič preto neurobiť. Možnože moja finančná situácia nie je taká kritická, ako u niektorých mladých začínajúcich učiteľov, ale pýtam sa, prečo viacej ľudí, špeciálne mladých absolventov aj nášho gymnázia, prečo nejdú študovať pedagogické smery? Pretože by im to ich rodičia nedovolili. Povedia si za 500 eur sa rozčuľovať s cudzími deťmi nemá význam. Učiteľské povolanie stratilo na hodnote, berú nás ako len strážcov detí. To, že najlepší absolventi gymnázia nejdú za učiteľov je veľká škoda. Naši najlepší absolventi odchádzajú do Čiech, do Dánska a do Anglicka študovať. Nikto nemá chuť sa vrátiť späť. Nikto nemá chuť učiť tých druhých, ako by mohli napredovať, ako by mohli pomôcť našej krajine. Niekto si možno povie, že sú to zbytočné reči, ale to nie je tak. Každý si myslí, že učiť je ľahké. Ja osobne pracujem aj po šiestej večer, do dvanástej upravujem zadania svojím žiakom, musím každé jedno skontrolovať a to nie je rýchla práca. To isté robia matematikári, slovenčinári, to isté robia učitelia biológie, chémie. Musia sa pripraviť na vyučovanie a hodnotenie žiakov. To sú kopy hodín a naštudovanej psychológie, aby sme niekoho neurazili, aby sme žiakov povzbudili, aby sme ich motivovali, aby sa chceli učiť, aby išli s radosťou do školy. A žiaľ verejnosť si myslí, že my pracujeme len pre peniaze.“

Viola Želinská, učiteľka ruského jazyka a dejepisu- Gymnázium P. Horova v Michalovciach

„Podporujeme každú iniciatívu, ktorá ide zdola. Iniciatíva od učiteľov, ktorí vidia do problému. Doteraz som sa nestretla s tým, aby sa ma niekto z ministerstva školstva, alebo úradu spýtal s akými problémami bojujeme, aké máme názory a čo by sme chceli zmeniť v prospech lepšieho fungovania slovenského školstva, aby nezostalo na chvoste. Pretože za chvíľu nebude mať kto učiť. Nebude nás mať kto nahradiť v škole. Je mi veľmi ľúto, pretože pre mňa je moja práca môj koníček. Nejde len o platy, vôbec nie. Čo nastúpi iný minister to iná reforma školstva. My nemáme koncepciu, my nemáme víziu kam to školstvo kráča a čo chceme dosiahnuť. To nemáme a to chceme mať, kde vidíme to školstvo o desať a o dvadsať rokov. Tí, ktorí sme sa rozhodli slobodne zmeniť situáciu v školstve k lepšiemu držíme spolu, máme rovnaké názory, ale aj ostaní kolegovia, ktorí sa štrajku nezúčastnili zdieľajú tieto názory, ale buď nevyzreli nemali odvahu, alebo jednoducho nechali druhého za seba bojovať“.

Juraj Štunda, pedagóg - Gymnázium P. Horova v Michalovciach

„Keď som si pozeral a sledoval zástupcov ministerstva školstva od roku 1990, zistil som, že ich bolo sedemnásť. Keď to spriemerujeme na jednu osobu, maximálne bol človek vo funkcii rok a pol. To tiež dosť vypovedá o tom, o koncepcii a nejakej dlhodobejšej perspektíve a výhľadoch pre samotné školstvo a pedagógov, a celkovo o vzdelávacom systéme a dopade na decká a vzdelanostnú úroveň. Sedemnásť ministrov za takýto čas vypovedá o tom, že niečo nie je úplne v poriadku. Máme na zreteli budúcnosť nášho povolania, detí a spoločnosti. Malo by sa niečo pohnúť bez ohľadu na to, kto je akej farby. Ale nikto nedal nejaký konkrétny koncept, ja na to pozerám z apolitického hľadiska. Táto práca samozrejme nie je ocenená, preto sa hovorí, že je poslaním. To je jedna stránka veci. Druhá stránka veci je, keď je niečo v štáte nedocenené v rámci toho ako sa ten štát uberá. Už dlhodobejšie nastúpenie na konzumný spôsob života, kde matéria robí veľa, bez peňazí to nejde, tak potom samozrejme aj tie deti nazerajú na tých pedagógov, čo je to vlastne za povolanie ? Ďalší je ten sociálny status postavenie toho učiteľa v spoločnosti“.

Ilustračné foto: TOM

Zverejnené: 26.01.2016
Zaujal Vás članok? Neváhajte a dajte mu svoj hlas. :